Elektródy sa vyrábajú z ušľachtilých kovov – platiny a titánu – a sú rozhodujúcim faktorom pri výrobe ionizátora. Hoci zdanlivo lacnejšie ionizátory síce vyrábajú „zásaditú“ vodu, pH hodnota a ORP (oxidačno-redukčný potenciál) tejto vody podliehajú výkyvom a nedosahujú potrebný objem cenných molekúl vody s jemnou hexagonálnou štruktúrou.

Počas procesu elektrolýzy dochádza taktiež k novému usporiadaniu vody. Voda z vodovodu vytvára veľké zhluky molekúl (15 až 20), je to voda s nízkym energetickým potenciálom a jej štruktúra pripomína strapec hrozna. Lipofilná bunková membrána však na transport vody vo vnútra využíva špeciálne kanály, tzv. akvaporíny, ktoré umožňujú transport vody z alebo do bunky. Samotná plazmatická membrána je pre vodu priepustná iba minimálne. Obrovské zhluky molekúl vody dokážu iba ťažko prejsť týmto kanálom, a tak bunka nie je dostatočne hydratovaná a zbavovaná odpadných látok vznikajúcich pri jej metabolických procesoch.

Proces elektrolýzy však jednotlivé molekuly vody od seba oddelí a odovzdá im energetický náboj, pričom tieto molekuly sa rovnomernejšie rozložia v priestore a ľahšie prenikajú cez kanál do bunky ako molekuly bez energetického náboja. Novovzniknuté jemné zhluky molekúl vody majú hexagonálny tvar a podobajú sa pôvodnej štruktúre vody. Jej chuť je zvlášť jemná. Keď vypijeme takúto vodu, v rámci metabolických procesoch prebiehajúcich v našom tele sa zásadité minerály oddelia od OH-iónov. Ľudské telo zužitkuje minerály a z OH- získava telo vodu ako takú, kyslík a elektróny na neutralizáciu voľných radikálov.

Na trhu sa nachádza viacero ionizátorom vody, ktoré využívajú tej istý princíp elektrolýzy. To, v čom sa líšia, je kvalita, spoľahlivosť a stálosť procesu výroby ionizovanej vody, ktoré sú ovplyvnené 2 faktormi:

  • celkovou veľkosťou elektrolyzačných platní (parametre prístrojov LeveLuk Kangen si môžete prečítať tu)
  • množstvom a stálosťou elektrickej energie, ktorá na vodu pôsobí